Bývanie

5 európskych miest, ktoré možno brať za príklad v boji za znižovanie emisií skleníkových plynov

Hovoríte si, ako chce Európa znižovať emisie skleníkových plynov o desiatky percent v priebehu niekoľkých málo dekád? V prípade Nemecka sa dokonca jedná o plán znížený o 80% – 95%, čo by znamenalo, že cca každá tretia budova v zemi by musela energiečerpať z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho, že sú v hre aj nepopulárne kroky, ako je obmedzovanieči zdaňovanie neekologických automobilov, rozšírenie systému emisných kvót prakticky na všetky odvetvia ekonomiky a pod., sú tu aj ďalšie riešenia, ktoré robia obyvateľom radosť…

Helsinky – hlavné mesto Fínska sa môže pýšiť tým, že je domovom firmy zaisťujúcej vykurovanie mesta diaľkovým spôsobom, ktorá patrí medzi svetovú špičku vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. V Helsinkách nielenže „majú v malíčku“ využívanie odpadového tepla z tunajších priemyselných objektov a verejných priestorov k vykurovaniu tamojších domácností, ale dokonca plánujú zníženie energetickej náročnosti mesta aj počas leta, kedy domácnosti namiesto radiátorov zapínajú klimatizácie. V Helsinkách nedávno vznikol obrovský podzemný priestor s 2 tepelnými čerpadlami, ktoré sú poháňané odpadovým teplom a ktoré v lete pomáhajú chladiť a v zime vykurovať domácnosti Helsínk. Celkový výkon ohrevu týchtočerpadiel je 22 MW, výkon 15MV. Zapojením tepelnýchčerpadiel do prevádzky , Helsinky znížia objem vyprodukovaných emisií o viac než 20 000 ton ročne.

Kodaň – 98% energetickej spotreby tepla je pokryté „odpadovým teplom“. Systém rekuperácie v Kodani je jeden z najstarších a zároveň najlepšie fungujúci v Európe. Vznik projektu, ktorý využíva odpadové teplo zo spaľovne, ktoré inak skončilo ako „vedľajší“ produkt v mori, sa datuje do roku 1984. Kodaň sa nejako netají svojimi plánmi pokryť „čistou“ energiou 100% celkovej spotreby energie mesta. Domácnosti v Kodani sa vďaka odpadovému teplu tešia v priemere o 1 400 eur nižšieho účtu za teplo, a to ako vďaka nízkym nákladom na výrobu energií, tak vďaka daňovým stimulom motivujúci domácnosti k prechodu od kotla na tuhé palivá.

Rotterdam – mesto, ktoré je domovom najväčšieho európskeho prístavu, teraz dodáva energiu z odpadového tepla 20% domácnostiam, do roku 2035 by však tento podiel vzrásť až na 50%. Mesto chce z odpadového tepla produkovaného firmami v tamojšom prístave „vyrábať“ energiu a teplú vodu nielen pred domácnosti v Rotterdamu, ale tiež priľahlej aglomerácie. Zároveň, Rotterdam bojuje so znižovaním emisií skleníkových plynov a finančnou podporou na solárne panely.

Štokholm – hlavné mesto Švédska vykuruje desiatky tisíc domácností odpadovým teplom z miestnych dátových centier. A ďalšie desiatky tisíc domácností budú pribúdať tak, ako v okolí Štokholm rastú nové dátové centrá. Štokholm vidí v tomto zdroji energie príležitosť. Do roku 2025 sa očakáva nárast spotreby elektrickej energie (celosvetovo) na úroveň spotreby elektrickej energie celých USA. Chladné severské podnebie je pre majiteľov dátových centier lákavé, rovnako ako možnosť „udať“ svoje odpadové teplo tamojším samosprávam. Zdá sa, že možnosť odoberať odpadové teplo sa stane „investičným stimulom 21. storočia“, teda aspoň vo Švédsku a ďalších krajinách Škandinávie.

Hamburg – toto nemecké mesto má v pláne do roku 2025 napojiť 480 000 domácností na systém využívajúci odpadové teplo z tamojšieho prístavu a priemyselnej zóny. Mesto si je splnením tohto plánu natoľko isté, že na rok 2022 plánuje uzatvorenie uhoľnej elektrárne Tiefstack, ktorá produkuje energiu pre Hamburg teraz. Na brehu Labe zároveň vzniká ďalšia časť projektu HafenCity, ktorej spotrebu energií by mala plne pokryť energie z odpadového tepla neďalekého prístavu.

Add Comment

Click here to post a comment

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.